Jedinečné múzeum venované nášmu slávnemu architektovi slovenskému rodákovi , architektovi Dušanovi Samuelovi Jurkovičov, ktorého svojský štýl dodnes obdivujú turisti i odborníci. Jurkoviča očarila nielen slovenská, ale i valašská a moravská ľudová architektúra. Ako vysvetľujú odborníci, tvoril v geometrickom viedenskom secesnom štýle, ktorý spojil s ľudovými motívmi. Inšpiroval sa aj štýlom z britského Glasgowa. S ľudovým umením zoznámila Jurkoviča jeho matka, ktorá zbierala ľudové piesne a výšivky. Vďaka všetkým týmto inšpiráciám dokázal Jurkovič úžasne prepojiť eleganciu starých čias s víziou budúcnosti. Ak sa k nim chcete pridať, stačí zájsť do Tatier alebo na Moravu. A určite nevynechajte Jurkovičove najznámejšie dielo, mohylu na Bradle. Rodák z myjavskej Turej Lúky študoval, žil a tvoril na moravsko-slovenskom pomedzí. Zostal mu verný celý život. Preto jeho najvýznamnejšie stavby stoja práve v týchto končinách. Po štúdiách pôsobil Jurkovič 20 rokov na Morave. V Brne mal vlastnú projekčnú kanceláriu, navrhoval aj nábytok. V časti Žabovřesky postavil pre svoju rodinu v roku 1906 vilu, ktorá sa dnes považuje za jednu z jeho najlepších vilových stavieb. Využil anglický štýl, ktorý sa vyznačuje veľkou halou so schodiskom. Bola to netradičná stavba: na kamenných základoch postavil drevenú konštrukciu, na ktorú dal plášť z korku. Nedávno vilu zrekonštruovali v pôvodnej podobe a kráse. Najvýznamnejšie diela pred rokom 1914 venoval moravským kúpeľom Luhačovice. Tamojšie stavby patria ku klenotom našej architektúry. Predstavujú jednu z najkrajších ukážok česko-slovenskej vetvy európskej secesie. Po vzniku prvej Československej republiky sa Jurkovič vrátil späť na Slovensko. Vraj aj preto, aby pomohol našu krajinu presadiť do svetového povedomia. Aj tým, že staval desiatky budov vo viacerých krajinách strednej Európy. Začal preberať podnety z nových architektonických smerov, napríklad z funkcionalizmu. Navrhol systém montovaných domov, zároveň však upravoval historické objekty. Tak vypracoval projekt prestavby zámku vo Zvolene či návrh rekonštrukcie Bratislavského hradu ako univerzitného centra. V roku 1928 vytvoril svoje najznámejšie dielo - Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Medzi uznávané stavby podľa Jurkovičových návrhov patria aj stanice lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít. Počas druhej svetovej vojny, keď u nás nastolili slovenský štát, sa Jurkovič ako človek verný česko-slovenskej vzájomnosti odmlčal. Aspoň navonok a verejne. Doma v pracovni však vytváral veľké pomníkové projekty. Navrhol napríklad pomníky botanika Ľudovíta Holubyho na cintoríne v Pezinku a doktora Pavla Blaha v Skalici, náhrobok Svetozára Hurbana Vajanského v Martine, hrobku rodiny Makovických v Ružomberku. Jeho posledným realizovaným dielom tohto druhu bol pomník obetiam vojny v Kremničke. Dokončil ho v roku svojej náhlej smrti. Aj tieto stavby projektoval • ubytovne Pustevny Rožnov pod Radhoštěm, Beskydy (1900) • Luhačovice, Jurkovičov dom (1902) • Spolkový dom, Skalica (1905) • rodinná vila v Brne (1906) • vila Jana a Luisy Náhlovských, Praha (1907) • oprava zámku v Novom Meste nad Metují (1909) • Kolónia robotníckych domov Dynamitka pri Bratislave (1920) • rodinné domy a vlastná vila, Lermontovova ulica, Bratislava (1923) • Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle (1928) • činžovné domy Ursínyho ulica, Bratislava (1928) • Kochovo sanatórium v Bratislave (1929) • pavlačový bytový dom, Považská Bystrica (1936) • 4 stanice lanovky z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít (1936-1937) • pomník Ľudovíta Štúra v Modre (1939) • adaptácia Slovenskej banky, Banská Bystrica