Pamätník roľníckej a cholerovej vzbury (1831) je národná kultúrna pamiatka postavená na vrchu Furča nad obcou Haniska pri Prešove. Bol postavený v roku 1938 na pamiatku priebehu povstania i jeho obetí. Revoltu proti šľachte viedli richtári obcí a niekoľko chudobných zemanov. Vypukla v Haliči a zasiahla až 150 východoslovenských obcí. Zúčastnilo sa na jej približne 40 000 vzbúrencov. Povstanie napokon potlačili vojaci a 119 vzbúrencov bolo popravených. Pamätník tvorí monumentálne súsošie z pieskovca. Je dielom akademického sochára J. Pospíšila a architekta Č. Vořecha. Reštaurovaný bol v roku 1958 a v rokoch 1968 až 1969. Hlavným motívom pamätníka je bronzová socha víťazne kráčajúceho muža s ratolesťou v ruke, umiestnená na vysokom valcovom pylóne. V podnoží pylónu je súsošie 7 povstalcov. Symbolicky sú znázornené profesijné stavy účastníkov povstania (zemania, mešťania, želiari, baníci, chudoba, učitelia, richtári...) Celková výška pamätníka je 20 m. Postavy v súsoší sú vysoké 3,2 m. Bronzová socha na pylóne je vysoká 4,2 m. V pravej ruke drží ratolesť dĺžky 40cm. Sochy v súsoší sú vytesané z pieskovca. Z obce Haniska je pamätník viditeľný a prídeme k nemu po miestnej ceste mostom cez rieku Torysa smerom na západ. Smer Borkut. Nájdeme tam improvizované parkovisko i Country reštauráciu. Z cestičky, ktorá vedie na Borkút, za kresťanským krížom vľavo, je turistická cestička a schody vedúce k pamätníku. Hneď na začiatku je inštalovaná informačná tabuľa so stručným textom. K pamätníku vedie lesná cesta do výšky 310 m.n.m. Pôvodne bola táto cesta s kamennými schodíkmi, ale tie sú dnes v takom zlom stave, že netreba riskovať úraz, keď po nich idete. Aj keď sa schodíkom vyhnete, treba mat pre istotu pevnú obuv. Cesta na vrchol k pamätníku trvá cca 10 - 15 minút. Nič náročné, zvládnu aj deti. Len hore s deťmi niet čo robiť. Lavičky okolo prístupového chodníka sú zničené. Keď ja som bol teraz, tak našťastie bolo okolo pamätníka vykosené, takže sa dalo prejsť okolo neho pekne dookola, ako okolo mohyly. Bezprostredné okolie pamätníka bolo sčasti vykosené tiež, aj časť náletových krovín bola odstránená. Ale na výhľad do okolia a na mesto Prešov to nestačilo. O tento nádherný výhľad je návštevník kvôli zarastenému okoliu ochudobnený. Samotný pamätník je v celkom zachovalom stave, pôsobí mohutným dojmom. Chýba na ňom pôvodná tabuľa, ktorá je nahradená dosť nešťastne fotoreplikou pôvodného textu a prišrubovaná na pôvodné miesto textu. Vpredu zostali už len dve diery po tabuli, ktorá označovala pamätník ako národnú kultúrnu pamiatku. Tabuľa bola s pôvodným československým štátnym znakom. Takže ak si zvolíte túto nenáročnú prechádzku lesom, nemôžete nič pokaziť. Urobíte niečo pre svoje zdravie a možno Vás návšteva pamätníka zmotivuje prečítať si niečo z...
Read morePamätník, ktorý je viditeľný v lesnom poraste už z daleka sme sa rozhodli s deťmi navštíviť. Keďže som tam už v minulosti bola, našla som úzky chodník v tráve po pravej strane od informačnej tabule. Kto nevie, kam treba ísť, hneď na začiatku prechádzky narazí na problém... Vstupný chodník by si určite zaslúžil vykosit. Hned za týmto pár metrovým vstupom do lesa su pôvodné schody.. ich stav je žalostný, ale dopĺňa to celkovú atmosféru.. Cesta hore tvrdá cca 20 min. Avšak na 3 miestach ju pretína spadnutý strom, ktorý treba obchádzať. Na konci chodníka potom odbočíme vľavo a po pár metroch a posledných schodoch sme pri pamätníku... Bohužiaľ, okolie je zarastené, smrdeli tam ľudské exkrementy, bála som sa, do čoho slapneme. Je tam ohnisko, ale aj množstvo odpadkov. Na pamätníku nájdeme aj súčasné umenie v podobe nápisov.. Zdržali sme sa tu krátko. Výhľadu na okolie bráni vysoký porast. Toto miesto má potenciál ako vyhliadka, ale je veľmi zanedbané.. Ďalšiu...
Read morePamätník sedliackeho povstania nad obcou Haniska pri Prešove je situovaný na vrchu Furča. Je k nemu jednoduchý prístup značenou trasou z parkoviska v lokalite Borkút. Pomník je situovaný v príjemnom prostredí s nádhernými výhľadmi na hrebeň Slanských vrchov. Zo samotného mesta Prešov veľa neuvidíte - znemožňujú to kroviny na svahu zvažujúcom sa k Toryse. Prístupová cesta pamätá aj lepšie časy, kamenné schodíky sa kde - tu rozpadajú, ale pre bežného turistu je to prosto lahodný chodník nádherným lesom. Samotný pomník z roku 1938 je prekrásnou dominantou, ktorú v túžbe za lepším výhľadom využívajú niektorí turisti aj ako malú lezeckú stenu. Nádherný kus našich dejín, ktorý stojí za prechádzku do...
Read more