Franciscan Monastery — Local services in Hlohovec

História kláštora je spätá s bulou pápeža Pavla II. z roku 1465 (datovaná 28. mája), ktorou povolil v blízkosti kaplnky Všetkých svätých postaviť Františkánsky kostol. Táto kaplnka sa spomína v pápežskej bule z roku 1401. Bola teda postavená v 2. polovici 14. st., v období vrcholnej gotiky. Stála na okraji mesta, tvoriac jeho severnú hranicu. Po oficiálnom povolení pápežom dáva súhlas k založeniu kláštora i ostrihomská kapitula prostredníctvom svojho arcibiskupa Jána Vitéza (18. decembra 1465). Zakladateľom františkánskeho kláštora bol zemepán Hlohovca Mikuláš Ujlaky. Po jeho smrti roku 1478 pokračoval vo výstavbe kláštora a rozširovaní kostola jeho syn Vavrinec.

Kláštor teda vznikol a bol postavený za vlády Mateja Korvína. Prvými obyvateľmi kláštora boli Františkáni z Bosny, ktorí rozvinuli naplno svoju činnosť po postavení kláštora v roku 1492 (tento rok sa uvádza v dokladoch zo 17. st. ako vznik kláštora). K dovtedy existujúcemu presbytériu kostola napojili a pribudovali východné krídlo kláštora. Kláštor, podobne ako kostol prijal patrocínium Všechsvätých (podľa fundačnej listiny Adama Forgáča).

V 16. storočí začali kláštor stíhať mnohé pohromy. Po tureckom nájazde v roku 1530 bol poškodený kláštor i kostol. Ťažké chvíle im však nespôsobili len turci, ale i samotný zemepáni Hlohovca, ktorí v 2. polovici 16. st. prešli na stranu reformovaného hnutia. V roku 1562 bol kláštor vypálený a bratia františkáni z neho vyhnaní.

V pohnutých dobách reformácie kláštor (i kostol) patril evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V kláštore pôsobila vtedy kníhtlačiareň Valentína Manckoviča (zriadená v 80. tych rokoch 16. st.), ako jedna z prvých na Slovensku. Roku 1601 Stanislav Thurzo v budove kláštora zriadil trojjazyčné gymnázium. Po konverzii Adama Thurzu, majiteľa hlohovského panstva na katolícku vieru, bol kláštor i kostol 27. mája 1630 vrátený Františkánom. Podľa dobových správ to bol iba chatrný dom, len kostol bol v lepšom stave. Oprava kláštora sa začala v roku 1637 na popud matky prvého majiteľa hradu a panstva Hlohovec Kataríny Pálffy ab. Erdődy z rodu Forgáč, manželky už zosnulého grófa Žigmunda Forgáča. Náročnú opravu kostola i kláštora na vlastné náklady dokončil jej syn Adam Forgáč v roku 1642. Šimon Forgáč, posledný z príslušníkov tohoto mocného rodu postavil v roku 1699 kaplnku sv. Kríža. Po príchode Erdődyovcov sa postavenie františkánov ešte viac upevnilo a ľudia začali opäť prijímať katolícku vieru. Pastoračná činnosť spočívala v misijnej práci, v kázňach a v kultúrnych aktivitách.

V rokoch 1663 – 1683 mesto i kláštor ovládli Turci, Františkáni však mali súhlas k duchovnej činnosti. Slávnostnú posviacku kostola vykonal 18. 5. 1699 nitriansky biskup Ladislav Maťašovský.

V 18. storočí kláštor stúpol na význame. Stal sa sídlom provinciálneho ministra Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V kláštore bola filozofická škola od roku 1647, povýšená v roku 1653 na generálne štúdium. V 18. – 19. storočí bol kláštor pozoruhodným strediskom kultúry a vzdelanosti. Pôsobili tu významní hudobníci a skladatelia obdobia baroka na Slovensku: v rokoch 1750 – 1760 Pavlín Bajan, ako aj novici Edmund Pascha a Juraj Zrunek. V kláštore pôsobil aj Konrád Švestka, pôvodom z Kroměříže, vynikajúci maliar, sochár a tesár, autor oltárnych obrazov Svätej rodiny, Nepoškvrneného počatia Panny Márie, Božského srdca Ježišovho a sv. Terézie z Avilly v...

Pôvodný kostol z 13. storočia ďalej rozšírený a doplnený o vežu, ktorá má dnes barokovú podobu. V 15. storočí sú pozvaní do Hlohovca františkáni, ktorých vyhnala až reformácie. Kostol aj kláštor sa dostal do rúk evanjelikov. Vrátený bol františkánom až v 17. storočí. Katolícke panstvá rehoľníkov podporovali. Financovali prestavbu kostola, pristaval7 nové krídla klastornej budovy, až vznikol štvorcový rajský dvor so záhradou. Posledné stavebné úpravy sa uskutočnili na konci 18. storočia. V 20. storočí sa stavby kostola a kláštora iba udržiavali. Františkánsky kláštor v Hlohovci zohral dôležitú úlohu pri likvidácii kláštorov v 50. rokoch minulého storočia, keď v ňom internovali greskokatolickych kňazov. V Hlohovci pôsobil aj významný básnik, predstaviteľ tzv. katolíckej moderný Rudolf Dilong, a františkánsky brat. V interiéri kostola záujmu oltáre z konca 18. storočia a mladšie zo 60. rokov 19. storočia. Zaujímavý je nález nástennej maľby na triumfálnom oblúku s datovaním 1679 alebo torzo náhrobného kameňa z čias reformácie. Určite neobídte múzeum, ktoré sa nachádza v západnom a severnom trakte...

An interesting stop-by, once in Hlohovec you should not miss. Tranquil place, sharing its garden with small, regional museum and...