Banícka Klopačka — Attraction in Hodruša-Hámre

O klopačke sa spieva v známej baníckej pesničke: „Vstávaj, Handzo, hore, na baňu klopajú…“. Hodrušská Klopačka je jednou z piatich baníckych klopačiek, dochovaných na Slovensku do dnešných čias (okrem Hodruše je to ešte Banská Štiavnica, Špania Dolina, Kremnica a Solivar). Bola postavená okolo roku 1521 a vysielali sa z nej zvukové signály určené obyvateľom doliny.

Signálnym zvukom bolo klopanie dreveným kladivom na drevenú dosku. Prečo sa nepoužíval zvon? Klopanie je dostatočne prenikavé, ale nie je ho pritom počuť tak ďaleko ako zvonenie, takže signály sa nedostali do nepovolaných uší. Okrem toho bolo dôležité, že klopať sa dá aj kódovane, v rôznom rytme, a tak je možné vysielať správy rôzneho druhu. Napríklad budíček, začiatok či koniec šichty, úmrtie, požiar či iné nebezpečenstvo, Klopačka zvolávala obyvateľov na stretnutie, ohlasovala koľko je hodín a pod. Navyše novú klopaciu dosku zo zvučného jaseňového dreva zručný tesár vyrobil za jeden deň, ale keď sa niečo stalo zvonu, napríklad praskol alebo ho poškodil oheň, získať náhradu nebolo a ani lacná, ani rýchla záležitosť, zvony odlievali majstri zvonári na konkrétnu objednávku.

Na vrcholovej ochodzi Klopačky vo dne v noci službu klopačkári a práve sem bežal spomínaný chlapec po chodníku, ktorým ste sem prišli aj vy, keď strážnik vo Vachhause spozoroval niečo podozrivé.



Unikátnym zariadením v Klopačke je ručne kovaný hodinový stroj. Zhotovil ho roku 1779 majster R. Reuprich, ktorý na ráme stroja zanechal svoju signatúru. Kamenno-oceľové závažia hodinového stroja visia cez kladku na lanách, ktoré prechádzajú po celej výške budovy otvormi v podlahe jednotlivých poschodí. Stroj, a teda aj hodiny, sú ako jediné „klopačkové“ hodiny na Slovensku ešte aj dnes funkčné vďaka Hodrušanovi Petrovi Fridrichovi, ktorý sa o ne obetavo stará, podobne ako jeho predchodcovia stáročia pred ním. Každých 24 hodín ich treba prácne natiahnuť a prinajmenšom raz za týždeň sa celý mechanizmus musí skontrolovať, nastaviť, vyčistiť a premazať.

Na rozdiel od minulosti visí dnes v Klopačke zvon, ktorý oznamuje čas, ale klopanie klopačky sa ešte stále ozýva pri slávnostných príležitostiach. Zvon pochádza z roku 1586 a bol pôvodne umiestnený na inej zrušenej zvoničke. Je to jeden z mála včasnonovovekých zvonov v tejto oblasti, ktorý unikol za prvej svetovej vojny rekvirácii a pretaveniu cennej zvonoviny pre vojnové potreby.

Všimnite si, že hodiny nemajú minútovú ručičku. Na čo by aj bola? Veď banícky čas sa nikdy nerátal na minúty…

Pár informácií navyše

Zaujímavé je, že kým v iných banských mestách bývala klopačka súčasťou nejakej inej budovy, napríklad v Španej doline budovy banskej správy a v neďalekej Banskej Štiavnici baníckeho väzenia a sídla baníckej pokladnice, v Hodruši to bola veža postavená priamo...

Prekrásne miesto s duchom histórie v každom detaile, kameni, tráme, či v duchu stále plne funkčného hodinového stroja (podľa výkladu jeho správcu a srdcového opatrovníka) s odchýlkou 20 sekúnd za 24hodín 🙏 Očakávate prehliadku a výstup do veže, v lepšom prípade možno zopár slov správcu... No realita predčila akékoľvek očakávania mnoho a mnohonásobne. Klopačkár je človek na správnom mieste - úžasný zanietenec a srdciar na klopačku, techniku hodinového stroja (zo 16.storočia) - ktorý mu ako 15-ročnému /vtedy nefunkčný/ učaroval, až uprosil vtedajšieho už podlomeným zdravím a počtom krížikov na chrbte znaveného klopačkára, aby tam ešte spolu šli a on mu dokázal, že si dôveru zaslúži. Stroj sprevádzkoval a stará sa oň dnes pätnástym rokom - a to tak, že zvuk a cveng stroja, keď ste pri ňom a keď bez dychu počúvate jeho prednášku od prvej vety až do konca), Je nadšencom i znalcom histórie klopačky, Hodruše i celého banskoštiavnicka, ukazuje i číta kópie dokumentov v písanom švabachu, čo tiež dokazuje, že je znalcom par excellence. Veľká radosť a velká vďaka že existujú takíto...

Dobrý deň, úžasné miesto, neskutočný pokoj, ústretoví, vrúcni ľudia. Boli sme na Klopačke, nádherná, zachovalá, funkčná kultúrna pamiatka. Pán Fridrich sa o Klopačku vynikajúco stará, dal nám veľmi zaujímavý výklad o histórií veže a danej lokalite. Čo bolo pre nás veľmi prekvapujúce, aby hodiny na Klopačke fungovali, KAŽDÝ jedeň deň ich naťahuje. Klobúk dole! Obdivuhodné! To je poslanie. Veľmi ma teší, že na Slovensku sú ľudia, ktorí sa o pamiatky vzorne a s láskou starajú! Ďakujeme! Tiež veľmi ďakujeme pánovi Fridrichovi za veľmi príjemný rozhovor! I keď sa tu nič neplatí, zaviedol by som dobrovoľné vstupné. Všetko...