Do Zbrojnice sme sa samozrejme vydali najmä kvôli jej majiteľovi Jožovi Pročkovi, ktorého sme tam stretli, takže návšteva účel splnila, ALE... Interiér reštaurácie od farebných stien po stoličky sú čisté deväťdesiatky, ale budiš, niekomu sa to môže páčiť, každopádne je v reštaurácii strašne málo svetla. Teráriá s plazmi a obojživelníkmi podľa mňa tiež do reštaurácie nepatria, ale evidentne dobre zabávajú deti a táto reštaurácia je rozhodne kids friendly, takže aj s tým sa dokážem zmieriť. Postupne sa však dostávam k veciam s ktorými sa v žiadnej reštaurácii zmieriť nedá a to je zlý personál a podpriemerná kuchyňa. Napriek tomu, že boli v reštaurácii obsadené 3 stoly sme čakali na obsluhu dobrých 15 minút, pretože sa slečny čašníčky rozprávali za barom. Servis bol fakt podpriemerný (nepriniesla dosť príborov ani servítky, ak teda nerátam tie, v ktorých bol príbor zabalený, čo je fakt des), zabudla na niektoré veci z objednávky a ešte k tomu všetkému na nej bolo vidno, že ju práca fakt napĺňa :) objednali sme si kapustnicu, ktorá bola vlažná, to vsak nebol až taký výrazný problém, chuťovo bolo veľmi priemerná. Ako druhé sme zvolili panenku so šalátom (bohužiaľ žiadnu panenku sme nedostali, ale bravčové rezne na prírodno a k tomu kus surovej kuraciny, mimochodom šalát ako príloha bol fakt odporný), soté so zemiakovou plackou (k chuti sa ani nevyjadrím, vyzeralo to ako už raz strávené, proste si to nedávajte) a pizzu (okrem toho, že pizza má názvy a popisky zodpovedajúce kvalite humoru majiteľa, to bolo rozhodne to najviac požívateľné jedlo, ktoré nám pristálo na stole). Ako som písala v úvode, mali sme šťastie a majiteľ bol v reštaurácii prítomný. Pročko je priateľský a s každým kto má záujem sa aj odfotí, okrem toho rozpráva kopu nezmyslov a vlastných múdrostí, takže pre milovníkov bizarnej zábavy super, pre bežného nič netušiaceho jedinca, ktorý sa chce iba najesť je to silné kafe ochutené pocitom neskonalej trapnosti - tak tomu bolo aj pri našom stole, polka mala z toho fakt zábavu, druhá iba nasucho prehĺtala. Keďže sme si čítali vopred recenzie na Zbrojnicu na FB veľmi dobre sme vedeli, že pán Pročko akúkoľvek kritiku odmieta, preto sme proste to čo nám nechutilo nezjedli, bez reklamácie (koniec-koncov ako som už spomínala, kvôli jedlu sme do Zbrojnice primárne nešli). Dávam dve hviezdičky, lebo chalani sa zabavili :) Odporúčam len ak nie ste náročný stravník, prípadne ak vás zasýti humor...
Read moreV Halíči majú dve skvelé miesta pre milovníkov dobrej papanice. Jedným z nich je reštaurácia a pizzeria Zbrojnica. Napriek značnej obsadenosti sme nečakali dlho. Personál sa okolo nás len tak zvŕtal. Kým piekli moju pizzu, stihla som zachytit takmer všetko, mimo priestorov kuchyne a privátnej, tuším obytnej zóny, ktorú som zahliadla pri výstupe do vežičky. Z nej je pekný výhľad na celú obec, no ak máte strach z výšok, tak vám výstup po točitých drevených schodoch nahor neodporúčam. Mne sa však naskytol božský pohľad na "prekrásnu slovenskú diaľ", zaliatu pomarančovým západom slnka. Odtiaľ som zamávala priateľovi, ktorý sedel na terase pred reštauráciou. Prízemie Zbrojnice tvorí vstupná chodbička, hlavná jedálenská zóna s barom, kde za povšimnutie stojí najmä kútik s exotickými plazmi a jaštermi a jedným africkým slimákom. Ďalšiu miestnosť tvorí pizzeria kde vám priamo pred očami urobia skvelú pizzu za pár minút. Pri peci na pizzu je vstup do kuchyne. Napravo je ďalšia samostatná reštauračná časť, ktorá bola rezervovaná zrejme pre nejakú narodeninovú oslavu. K nej prilieha sedenie vonku spojené s detským kútikom s rôznymi šmýkačkami pre najmenších. Na nich sa nezabudlo ani na toaletách. Je tam detský nočník. A celkovo veľmi udržiavané wc. Pri hlavnom vchode je ešte ďalšie posedenie na laviciach pod drevenou strechou. Toto miesto by bohato stačilo na vystrojenie veľkej svadby. Keď som si sadla za stôl, vzápätí mi priniesli pizzu. Cesto bolo veľmi chrumkavé. Nie je nad pizzu pečenú v piecke. A ak by vám nestačilo, Halíč ma aj najlepšiu zmrzlináreň Moja srdcovka, ktorá leží...
Read moreJe chvályhodná snaha o podnikanie na Slovensku, obzvlášť v tomto kraji a špeciálne v gastronómii, v tomto prípade sa však o gastronómiu určite nejedná. Je to skôr gastroterorizmus. Je jednoduché čerpať povinné body z blízkosti pekne zrekonštruovaného kaštieľa a z mena Pročko. Ale ten, kto tieto body laxne hádže za hlavu, nezaslúži si úspech. Vyblednuté fotky známych ľudí slovenského showbiznisu na plote sú skôr mementom ako lákadlom a potvrdením kvality No k veci. Cézar šalát - nikdy som horší šalát nejedol. Siláž pre dobytok. Hranolky z Metra s kečupom konzistencie typickej poľskej brečky. Slepačia polievka, človek by povedal, sme na dedine, bude poctivá. Nebola. Nehnevaj sa Jožo, nie sme ochotní takéto podnikanie podporiť ďalšou návštevou. Nepomôže tomu ani diplom "Najobľúbenejšia reštaurácia 2017" podľa hodnotenia zákazníkov. Toto hodnotenie je pre mňa absolútne nepochopiteľné. Som presvedčený, že hociktorá babička u vás v dedine by navarila slepačiu polievku, po ktorej by sa každý zapráskaný meštiak oblízal. Tiež mám babku, jedol som jej polievky, dokonca aj domáce niťovky robila také jemné ako v Metre určite nekúpiš. Tvojho kuchára daj robiť pomocné práce a zaplať človeka, ktorý bude mať svoju prácu rád. A máš pravdu v tom, že som frustrovaný. Veľmi ma hnevá, že vlastnému dieťaťu radšej navarím doma a dám mu to ohriať niekde cestou. V obave o...
Read more