Mozartgrab — Attraction in Vienna

Came here this morning around 7 a.m, as I was passing by from the station and realised I had never seen mozart tomb as a local in almost 2 years. The cemetry was open, but there was no person working here nor any visitors, so it felt abandoned. The tombs are indeed abandoned with leaves and decay around. The tomb of mozart is actually a symbolic small tomb [he is not here] and has nothing to see. The cemetery is very small, so it is quite the journey that is not worth it..unless you want to sit on a bench in 0 degrees, you can finish this cemetery in less than...

Visiting this graveyard in summertime is highly recommended since it's way more pleasant to walk around the graves with full bloomed trees around you. A bit of walking needed to get to the first memorial site where Mozart is believed to have been buried in. That being said, his final resting place is not here. Officials suggest visiting this place as it holds significance to the artist's first grave burial but the true one still remains a mystery. ( the place is accessible by bus with the line "71E...

Symbolický hrob hudobného génia Wolfganga Amadea Mozarta. Symbolický preto, lebo išlo o masový "šachtový" hrob, ktorý sa nachádzal približne v týchto miestach. Je dosť pravdepodobné, že nebol pochovaný tzv. "vrecovým pohrebom", čo obnášalo vyklopenie tela vo vreci z univerzálnej "ekonomickej rakvy" - Klappsarg - a zasypanie haseným vápnom. Tento spôsob pochovávania fungoval na základe nariadenia Jozefa II. len šesť mesiacov v roku 1785 a Mozart zomrel v roku 1791. Išlo teda, aj v Mozartovom prípade, o štandardný pohreb 3. triedy s poplatkom na dnešné ceny 126€, ktorý sa týkal až 85% Viedenčanov. Mozartovo telo sa preto v tomto neoznačenom šachtovom hrobe pre 5 až 6 zosnulých nadobro stratilo. Jeho údajnú lebku získal hrobár Joseph Rothmayer, ktorý si zapamätal, kde boli uložené Mozartove ostatky a pri ich prenášaní do kostnice oddelil lebku a venoval ju priateľovi a ten ďalšiemu. Jeho údajnou lebkou sa zaoberal tím antropológa Puecha, ktorý chcel identifikovať jej pravosť. Poukázať na pravosť mala analýza DNA zubného tkaniva z jeho lebky a komparáciou DNA z kostnej drene z hrobov jeho príbuzných v Salzburgu (otec, neter a babička), obzvlášť ženského pohlavia, nakoľko ženské ostatky obsahujú mitochondriálne DNA, ktoré je pri určovaní smerodajné. Výsledok bol šokujúci! V hroboch ležali ľudia, ktorí neboli vôbec príbuzní a teda identita lebky sa nedala potvrdiť a ani vyvrátiť. V hroboch neležali tí ľudia, ktorí sú označení na náhrobkoch. Uvidíme, čo v tomto prípade...