Zatiaľ najlepší zážitok s pobytu v Štiavnici. Milá pani lektorka-banská inžinierka s profesionálnymi znalosťami. Pozbierali sme sa super partia. Boli sme len piati, minimum na vstup je 4 osoby, preto je vhodná rezervácia vopred aj pre dvoch. Bolo veselo, vypytovali sme sa, srandovali. Prvá čast sa začína hore kde nám rozprávala o vulkáne, videli sme úžasné materiály, ktoré sme inde nevideli. Rozprávala o štôlňach, pričom najhlbšia štôlňa v Štiavnici je 120 metrov POD morom, najvyžšia je Glazenberg. Videli sme na materiáloch sústavu týchto štôlní a kanálov. Potom sme sa presunuli pred štôlňu, kde bol krátky výklad. V štôlni musíte ísť za sebou, tam veľa priestoru na výklad nie je. Vo vnútri idete po železných rohožiach, pod ktorými je voda. Ak šlapnete vedľa, ste niekde aj po koleno vo vode. Zaujímavé bolo sledovať tabule, kde sa momentálne nachádzate, resp.čo je hore nad vami. V jednej časti sme zastali, kde sme všetci vypli svetlá a horela tam len jedna sviečka, aby sme videli, pri akom svetle baníci pracovali. Potom lektorka zhasla aj sviečku a bola úplná tma. V takej tme chodili baníci na pracovisko v bani, po ceste nemali kedysi osvetlenie. Na konci sú schody dolu. Vyzerajú strašne, ale sú nízke a dobre sa ide po nich aj hore. Dolu sme sa vybrali len dve, lebo mnohých odradilo, že budú musieť po nich aj späť. Vôbec som sa nezadýchala. Dolu sú pamätné tabule a jedna uzavretá šachta, v ktorej bol František I. Lotrinský- tu si bol sám vysekať kúsok rudy. Voda v štôlni robí zo stien skôr jaskyňu ako štôlňu. Čo sa týka priestoru, manžel má 190cm a išiel rovno, nemusel sa zohýbať, len na jednom asi 2metrovom úseku. Štôlňa je pomerne vysoká a široká. Mriežka, po ktorej chodíte, je široká asi pol metra. Nádherné volánikové kalcity, videli sme aj čierny cencúľ, prítomnosť pyritu v stenách, ktoré sa vo svetle bateriek ligocú, všetko vytváralo jedinečnú a nezabudnuteľnú atmosféru. A ešte tá ukecaná a urehotaná partia. Bolo super. Veľmi pekne ďakujeme.